Novoveká nehnuteľná archeologická pamiatka – Osárium (kostnica)
na nádvorí kostola Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi
Murovaná krypta zo 17. storočia, ktorá sekundárne slúžila v 18. storočí ako osárium (kostnica) predstavuje obdĺžnikovú stavbu s rozmermi približne 6 x 6,5 m a hĺbkou takmer 2 m. Pravouhlá stavba je vymurovaná z osekaných pieskovcových kameňov, spájaných maltou. Delená je malou arkádou s pôvodnými štyrmi klenbami na dva trakty. Klenbu podopierajú dva profilové stĺpiky. Miestnosť je členená tehlovými priečkami na menšie priestory. Dlážka je tehlová, rozčlenená železnými prútmi.
Stavba má minimálne dve stavebné fázy. V tej prvej sa pravdepodobne postavila zaklenutá pravouhlá stavba, do ktorej sa vchádzalo zrejme chodbou, vedúcou zvnútra kostola. Tú pokladáme za kryptu zo 17. storočia. Asi po jej vykradnutí, nakoľko v nej nepochybne spočívali telá majetnejších príslušníkov mestskej spoločnosti, slúžila krypta už ako kostnica (18. storočie). Zamuroval sa pôvodný vchod a vybudovali sa tehlové priečky. Do priestoru sa vchádzalo pieskovcovými schodmi, ktoré sú podoprené tehlovou klenbou nad niekdajším vchodom do krypty.
Na základe posledného archeologického výskumu v roku 2003 zásyp tohto objektu so zvyškami nebožtíkov poskytol bohatý a rôznorodý nálezový materiál: skromné nálezy črepov z doby bronzovej, kachlice, železné nožnice, nožík, lyžicu, gombíky, hlinené fajky či šachovnicu. Objavilo sa aj niekoľko mincí. Strieborný šiling Žigmunda III. z roku 1624, medený grajciar Františka I. z roku 1800, ale aj grajciar Františka Jozefa I. z roku 1851. Na takmer kompletne zachovanej rozpadnutej truhle, nájdenej pod zachovanou klenbou, sa podarilo rozlúštiť letopočet 1810.
Osárium patrí k vzácnym stavbám nielen v rámci Spiša, ale aj v celoslovenskom meradle. Jeho význam spočíva aj v samotnom umiestnení, t. j. bezprostredne pred dnešným hlavným vchodom do kostola, čo nemá paralelu na území Slovenska.
