Mám dve rodné mestá, Bratislavu a Spišskú Novú Ves a myslím, že počas môjho života som iba jeden rok nebol v Spišskej Novej Vsi. Sú to naozaj najkrajšie spomienky z celej mojej doterajšej životnej púte. Celý rok som sa tešil na Vajanského jedenásť, kde žili moji starí rodičia a myslím, že z tých týždňov v Spišskej Novej Vsi som načerpal silu na celý rok. Strávil som tu všetky prázdniny a všetky príjemné chvíle. Všetky sumarizácie toho, čo sa za celý rok zbehlo, som si uvedomoval cez prázdniny a tým nastalo veľmi srdečné a pevné puto k Spišskej Novej Vsi. Že som mal krásnych starých rodičov je jedna vec, ale že žili uprostred takej krásnej scenérie, akou je Spiš, to už je asi šťastie od Boha a som za to osudu vďačný.

Milá Spišská Nová Ves,
veľmi sa mi páčiš a mám Ťa naozaj rád. Tak, ako moju nevestu Lenku, ktorá sa v Tvojej kráse narodila. A keďže môj syn s mojou nevestou majú dcérku Adelku, moja vnučka je vlastne polovičná Spišskonovovešťanka. A som na to hrdý, že korene nášho rodu sú zapustené aj v Raji Slovenska a v jeho hlavnom meste. Všetkým mojim blízkym, teda aj Spišskej Novej Vsi, želám, aby v dobrom zdraví s optimizmom rástli a rozvíjali sa do krásy. Aby boli jedineční, výnimoční a napriek tomu, aby neboli namyslení, ale milí a prívetiví. Tak, ako to bolo a je doteraz.

Ak by jestvovala funkcia hosťujúceho primátora a mohol by som si vybrať slovenské mesto, v ktorom by som si aspoň hodinku „zaprimátoroval“, bola by to nepochybne Spišská Nová Ves. Počas môjho „primátorovania“ by som nerobil nič, len sa kochal krásou šošovkového námestia, unikátnym komplexom Evanjelického kostola, Radnice, Reduty a Kostola nanebovzatia, ale najmä duchom, pohostinnosťou a prívetivosťou metropoly najkrajšieho slovenského regiónu – Spiša. A verím, že raz aj samostatnej Spišskej župy.

Na Spiši som doma. Napriek tomu, že som sa tu nenarodila, prirástol mi k srdcu. A aj keď sa o Spišiakoch hovorí, že sú slepí, „krátkozrakí“ určite neboli. Zanechali tu po sebe neuveriteľne bohatú históriu, technické pamiatky, architektúru a vynikajúce tradičné jedlo. Punc „Perly Spiša“ dáva mestečku okolitá príroda. Prejsť sa roklinami Slovenského raja, ochutnať tradičné džadky, vystúpiť na najvyššiu kostolnú veža a dotknúť sa diela majstrov zvonolejárov, vychutnať si koncert v historickej budove Reduty či okúsiť pohostinnosť miestnych ľudí. To všetko a ešte oveľa viac môže turista. Ja som na Spiši našla lásku, priateľov, prácu a komornejšie vnímanie života, ktoré veľkomesto nemôže ponúknuť.