Židovský cintorín - memento na tých, ktorí tu už nie sú
Archívne pramene hovoria, že židovskí obyvatelia Spišskej Novej Vsi boli spočiatku pochovávaní na hlavnom mestskom cintoríne. Neskôr bol postavený židovský cintorín, ktorý sa nachádza vo východnej časti mesta pri železničnej trati. Najstarší zachovaný hrobový nápis pochádza z roku 1880 a najmladší z roku 1955. Podľa posledného súpisu je dĺžka cintorína približne 125 m a jeho šírka 20 m. Zachovalo sa tu do 280 zvyškov náhrobkov.
Pamiatka na niekdajšiu židovskú komunitu
Prvé židovské rodiny sa usadili v meste v 50. rokoch 19. storočia. Židovská náboženská obec sa sformovala v roku 1872. V meste kedysi stála na dnešnej Školskej ulici i majestátna židovská synagóga, ktorá však bola zničená počas druhej svetovej vojny. Pred vojnou žilo v meste asi 200 židovských rodín. Útrapy koncentračných táborov prežilo len približne 10 % židovského obyvateľstva. Väčšina preživších po vojne našla nový domov v zahraničí.
Vynovený a sprístupnený pre verejnosť
Súčasťou cintorína bola v minulosti vstupná brána s ohradením a obradná miestnosť s márnicou, ktorá bola pôvodne používaná aj ako dom očisty – Bejt tahara. Časť obradnej miestnosti na začiatku cintorína, z ktorej sa dodnes zachovali už iba základy, bola v septembri 1944 na príkaz nemeckej armády prestavaná na vojenské opevnenie pred blížiacim sa frontom.
Po vojne boli po stranách cintorína vybudované garáže a zriadená záhradkárska oblasť. Cintorín nebol po vojne udržiavaný, mnohé náhrobky padli za obeť vandalom alebo boli odcudzené. Prvý krát bol obnovený až po roku 1989.
V roku 2007 bol upravený vďaka iniciatíve dejepisného krúžku miestneho Gymnázia na Školskej ulici, Mesta Spišská Nová Ves, Ústredného zväzu Židovskej náboženskej obce na Slovensku a grantového programu Lepšie miesto pre život Konta Orange, n. f. Cintorín bol následne sprístupnený verejnosti. Prístup naň zabezpečuje Turistické informačné centrum.
Zastávka kultúrnej cesty
Židovský cintorín je dnes poslednou zachovanou pamiatkou židovskej kultúry v meste. V roku 2010 bol zaradený medzi pamiatky Slovenskej cesty židovského kultúrneho dedičstva, ktorá je súčasťou rozsiahleho projektu Európske cesty židovského kultúrneho dedičstva.
